Find the hidden rule and complete the matrix — a measure of fluid intelligence.
Úlohy, v ktorých treba doplniť mriežku obrazcov, vyzerajú ako hlavolamy, ale stojí za nimi vážna vedecká tradícia. V roku 1936 vytvoril britský psychológ John Raven progresívne matice — test zostavený tak, aby nezávisel ani od jazyka, ani od školských vedomostí. Účastníkovi sa ukáže mriežka s vynechaným prvkom a on má pochopiť pravidlo, podľa ktorého je postavená.
Práve pre nezávislosť od jazyka sa takéto matice stali referenčným nástrojom na porovnanie medzi kultúrami. Ravenov test funguje rovnako v Bratislave, v Nairobi aj v Tokiu, čo sa o úlohách so slovami povedať nedá.
Psychológovia už od čias Charlesa Spearmana pozorujú, že výsledky rôznych rozumových úloh spolu korelujú: kto si vedie dobre v jednej, obvykle si slušne vedie aj v ostatných. Spoločnú zložku nazvali faktorom g. Maticové úlohy ho zaťažujú silnejšie než takmer všetky ostatné, preto sa im často hovorí najčistejšia miera fluidnej inteligencie.
Vzorec sa môže stavať na postupnej zmene počtu prvkov, na otočení obrazca o rovnaký uhol, na striedaní farieb, na pridávaní alebo uberaní častí medzi susednými poľami. Zložitejšie úlohy spájajú dve až tri pravidlá naraz, a práve udržanie niekoľkých pravidiel v hlave oddeľuje ľahké úrovne od ťažkých.
Výskumy so sledovaním pohybu očí ukázali zaujímavú vec: silní účastníci najprv pozorne preštudujú samotnú maticu a až potom sa pozrú na ponúkané odpovede. Slabší to robia naopak — preberajú ponuky a každú skúšajú. Prvý prístup je rýchlejší a spoľahlivejší a možno si ho celkom vedome osvojiť.
Hoci matice nevyžadujú jazyk, nie sú úplne zbavené kultúry: oboznámenosť s abstraktnými geometrickými obrazcami je sama osebe získaná zručnosť. Ľudia, ktorí sa s takýmito schémami stretávali zriedka, dosahujú nižšie výsledky nie pre slabšiu inteligenciu, ale pre nezvyčajný formát.